Miestne oblečenie

Kroj alebo ľudový odev označoval oblečenie ľudu žijúceho na dedinách, ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne roľníctvom a pastierstvom. Slúžil ako ochrana proti klimatickým zmenám.

Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo, styk s cudzinou a s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie - odlišoval sa odev pracovný, sviatočný, obradový i na iné príležitosti. Význam mali aj iné znaky, napr. príslušnosť k pohlaviu (muži, ženy), vek (deti, mládež, dospelí), stav a zadelenie do rodiny (slobodní, vydaté, ženatí, vdovy).

Materiál na zhotovenie kroja určovali prírodné podmienky a potreby. Spracúvali sa kože a kožušiny, z ľanu, konopí a z ovčej vlny sa dorábala priadza, z ktorej sa tkali alebo plietli textílie.

Mužský kroj tvorila plátenná košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širica, guba a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. Ženský kroj sa skladal z plátennej spodnice (rubáša), oplecka (rukávcov), košele, zástery (obrušteka), sukne, čepca, vlnenej zástery, súkenného trojštvrťového kabátika (kabanice), kožúška a kožucha.

Z akých častí sa skladá ženský kroj sme si lepšie všimli na hodine pracovného vyučovania pri zhotovovaní tanečníc v krojoch.

Najviac sme sa však dozvedeli o tomto ľudovom odeve z rozprávania dievčat, ktoré nejaký kroj doma majú. S fotografiami krásnych zliechovskych krojov sa nám pochválila Janka. Spolu so svojou sestrou, mamou a tetou v  ňom chodieva do kostola v obci Zliechov a Košecké Rovné počas slávnostných príležitostí, akými sú napr. hody. Kroje sú o to vzácnejšie, že sú ešte po rodičoch Jankinej mamy, takže majú okolo 45 rokov. V belanskom kroji, ktorý má tiež takmer 50 rokov, sa nám zas predviedla Martinka. Oba kroje boli bohato zdobené nádhernými ručne vyšívanými výšivkami, ktoré sú charakteristické pre dané regióny.